Projekt vývoja biologického boja proti lesným škodcom úšpešne ukončený
Posledný decembrový deň 2014 bol oficiálne ukončený projekt "Vývoj ekologických metód pre kontrolu populácií vybraných druhov lesných škodcov v zraniteľných vysokohorských oblastiach Slovenska", ktorý bol realizovaný zo zdrojov Štrukturálnych fondov operačného programu Výskum a vývoj. Nosnou ideou projektu bolo vytvorenie podmienok a naštartovanie moderného výskumu lesných škodcov a vývoja bezpesticídových metód pre kontrolu početnosti ich populácií. V rámci projektu bolo vybudované a prístrojovo vybavené moderné výskumné laboratórium v priestoroch výskumného pracoviska Štátnych lesov TANAPu.
Práce na výskume a vývoji nových monitorovacích metód boli zamerané na vývoj metodík identifikácie konkrétnych populácií lykožrúta smrekového a návrh metódy pre prognostiku dynamiky zmien početnosti danej populácie na konkrétnej lokalite. Na identifikáciu populácií lykožrúta smrekového nielen na Slovensku, ale v rámci celých Karpát bola vypracovaná genetická analýza vzoriek z niekoľko desiatok lokalít zo Slovenska, Ukrajiny a Rumunska, ktorá odhalila zloženie a distribúciu zistených haplotypov a odhalila šírenie lykožrúta v období po poslednom zaľadnení. Geometrická morfometria sa ukázala ako vhodná metóda pre rozlišovanie populácií na menších územných celkoch. Pre potreby prognózy dynamiky zmien v početnosti bol vyvinutý a otestovaný program, ktorý na základe niektorých environmentálnych parametrov (teplota prostredia, teplota povrchu stromu, nadmorskej výšky a sklonu svahu) umožňuje stanoviť počet generácií, termín ich nástupu a dynamiku vývoja. Program bol v roku 2014 úspešne otestovaný.
Rozsiahle zbery dospelých chrobákov, ktoré boli napadnuté entomopatogénnymi hubami najmä druhom Beauveria bassiana, umožnili izoláciu viac než 120 kmeňov prevedených do umelej kultúry. Pre presnú identifikáciu sa vykonala genetická analýza všetkých kmeňov, ktorá odhalila prítomnosť ďalších dvoch druhov B. pseudobassiana a B. caledonica, doposiaľ neznámych z územia Slovenska. Po rozsiahlych testoch virulencie, mortality a odolnosti sa podarilo vyselektovať kmeň, ktorý je procese patentovania a potenciálne využiteľný ako bioinsekticíd pre kontrolu populácií hmyzích škodcov. Otestovala sa možnosť využitia metódy sterilného hmyzu SIT proti lykožrútovi smrekovému. Bola stanovená dávka ionizačného žiarenia potrebná na sterilizáciu samcov, preskúmal sa dopad ožiarenia rôznymi dávkami na neuroendokrinný systém, boli navrhnuté a vyrobené funkčné modely zariadenia pre masový chov lykožrútov, zariadenie na ich transport a zariadenie pre prípravu chrobákov na ožiarenie. Preskúmala sa fauna roztočov asociovaných s lykožrútmi a možnosť využitia dravých druhov, ktoré napádajú vajíčka a mladé larvy v biologickom boji. Bol založený umelý chov pestroša mravcového, ktorý patrí ku kľúčovým prirodzeným regulátorom početnosti populácií lykožrúta smrekového.
Oblasť výskumu
Výskum vysokohorských ekosystémov bol geograficky zameraný predovšetkým na oblasť Tatier, pričom dôraz sa kládol na výskum entomofauny a vzájomnej interakcie druhov a vyšších taxonomických jednotiek, ktoré môžu mať význam z pohľadu ochrany lesných porastov. Vypracovaná Databanka fauny Vysokých Tatier sumarizuje všetky doterajšie literárne poznatky doplnené o výsledky rozsiahleho výskumu. Začiatkom roku 2015 vyšli dve monografické štúdie, ktoré súborne spracúvajú chrobáky (Coleoptera) a sieťokrídly hmyz (Neuroptera) Tatier. Faunistický výskum Tatier priniesol celý rad hodnotných výsledkov, k najvýznamnejším patrí objavenie a popísanie troch pre vedu doposiaľ neznámych druhov (Helicoconis tatricus – Neuroptera, Armascirus fendai, Armascirus masani – Acarina). Monografickou formou boli vypracované štúdie, ktoré prinášajú súborný prehľad o klimatických a hydrobiologických podmienkach. Ukončená pred vydaním je aj tretia - fytocenologická štúdia.
Výstupy a bližšie informácie
Projekt bol pravidelne prezentovaný odbornej aj laickej verejnosti či už formou prednášok, letákov, brožúr alebo príspevkov v tlačených a elektronických médiách. Základné údaje o projekte a jeho výsledky boli dostupné na webových stránkach www.uzsav.eu a www.scientica.sk. K vedeckým výstupom patrí 7 karentovaných publikácií, 17 publikácií v nekarentových recenzovaných vedeckých časopisoch a 9 príspevkoch v zborníkoch. Na domácich aj medzinárodných konferenciách bolo odprezentovaných 22 príspevkov formou prednášok a posterov. Z pohľadu udržateľnosti projektu je dôležité vytvorenie výskumno-vzdelávacieho centra, ktorého partnermi sú Scientica, s.r.o., Ústav zoológie SAV, Štátne lesy TANAPu a Ústav ekológie lesa SAV.
Fotografie z projektu (7)
